My supernova in the sky..caught beneath the landslines eating a piece of cake ;)

Kortikoidy...

Publikované 08.05.2018 v 09:37 v kategórii Moje Dieťa Má Atopický Ekzém, prečítané: 19x

Slovo kortikoidy som od našej pediatričky počula už pri jemnom začervenaní Jrových líčok. Vtedy som sa ich bála a vyhýbala som sa im. Veci sa však zmenili...

Od kedy mi pediatrička oznámila, že som matkou atopika, prečítala som o tejto príšere hrozne veľa. Hŕbu rád a inštrukcií som dostala už od nej a ešte viac som ich našla na internete. Či je googlenie vašej diagnózy na niečo dobré alebo je to skôr na škodu, to nechám na názor každého jedinca. Ja osobne som rada,že mám dieťa v dobe keď je to aspoň možné. Naša pani doktorka ma upozorňovala aby som priveľa o tom na internete nečítala,lebo sú mamičky, ktoré to hrozne preháňajú a prečítam si ako nemám piť mlieko a podobe extrémy. A to vraj potrebné nie je. No veci sa zmenili a dnes držím prísnu bezmliečnu diétu.Jrov ekzém sa rozbehol keď sme boli na návšteve u našich. Zmena prostredia? Iná voda? Stres? Neviem, vôbec netuším čo to spustilo ale moje dovtedy šťastné a samostatné ledva 3- mesačné bábätko vtedy začalo zažívať muky. Boli dni keď proste plakal od rána až do noci neustále s prestávkami na papanie. Ekzém mal jednoducho všade. Okrem nosa a plienkovej oblasti nebolo na jeho telíčku miesto, ktoré by nebolo pokryté červeňou.Slovo kortikoidy padlo prvý raz už pri tom miernom začervenaní na líčkach. Vtedy som si síce mastičku z lekárne zobrala ale odložila som ju za všetky ostatné kremiky s tým že som nemala v úmysle ju použiť pokiaľ to naozaj nebude nutné. A rozoznať kedy to už je naozaj nutné snáď dokážem. V tých dňoch u našich Jr veľmi trpel. A s ním aj ja, vtedy sa moja psychika začala nalomovať a nebyť mojej mami, ktorá mi pomohla s malým a dohovorila ohľadom toho, že musím byť kvôli nemu silná, tak by to dopadlo asi horšie.Počas nášho pobytu na SR u našich sme boli na pohotovosti, boli sme u kožnej a všade som počúvala len to ako mam tie kortikoidy skúšať. Tak som skúsila. Natrela som mu nimi krk,aj keď v jeho prípade bolo naozaj náročné určiť ktoré miesto je postihnuté najviac. Nuž zázračná mastička zabrala. Do rána to bolo zase krásne bábätko s takmer čistým telíčkom, líčka mal hladké, nie drsné a červené ako celé tie dni predtým a ja som bola šťastná. Vtedy som kortikoidy milovala.No prišli sme domov a div sa svet, stav sa zhoršil. A zhoršoval sa stále viac a viac. Začali nás riešiť na kožnom v motole v Prahe, kde je naozaj ťažké sa dostať,termíny majú na 3-4 mesiace plné, no naša doktorka ich presvedčila, že nás treba riešiť. Tak sme si na kožnom pokecali, dostali sme ďalšie maste, ďalšie inštrukcie a odporúčanie na imunológiu. Tam sú termíny tiež na 3-4 mesiace ale tam nikoho nezaujíma aký je stav vášho dieťaťa vážny, lebo ako mi bolo povedané ' dnes je alergických deti vela', musíme počkať. Tak čakáme.A keďže známosti výrazne uľahčujú život, a že ich moja úžasná maminka má až až, dostali sa Jrove fotky do rúk lekárov v inej nemocnici a tí posúdili, že je potrebná hospitalizácia. Veľmi veľa som si od toho sľubovala, čakala som, že keď ho tu uvidia, spravia mu tie testy skôr, dajú mu niečo aby sa aspoň pár dní neškriabal,proste nejak mu pomôžu. No, to čím sme si prešli už len pri našom mienenom nástupe ma oddelenie, ako sme tu po nemocnici behali z oddelenia na oddelenie s kufrom a taškami a kočíkom, nejdem ani popisovať. Nakoniec som tu robila rozruch lebo po tých 5 hodinách sme zistili, že pre nás nemajú samostatnú izbu. Jr nie je očkovaný,kvôli ekzému, v Prahe zúrila osýpky, ležať sme mali na pediatrii kde ležalo kopec infekčne nakazených detí. Takže hospitalizácia sa znovu posunula. No nakoniec sme sa dočkali a nastúpili.Nuž, moje očakávania naplnené neboli. Kožná sa malému pozrela na hlavu, ktorá mu trčala z deky, zvyšok jeho tela ju nezaujímal a písala antibiotiká a kortikoidy. Popis toho ako sa snažili zaviesť malému kanylu do žili, a ako sme prežívali tých 5 dní čo do neho pchali antibiotiká a kortikoidy by bol nadlho. Dnes som zničená, po takmer prebdenej noci, a rozhodnutá odtiaľto vypadnúť. Tie slávne kortikoidy už nezaberajú, naopak, stav sa začína zhoršovať, Jr začal hnačkovať, z toho má totálne zapálený zadoček a aký je postup doktorov? Kortikoidy ďalších 5 dní a rovno 2 krát denne. Krv vo mne vrie. Ja som sa kortikoidov bála, áno, Chcela som sa im vyhnúť, ale nezatracovala som ich. Lenže keď vidím, že mu už nepomáhajú, a viem čo nás čaká po vysadení, tak sa pýtam prečo? Prečo neskusia niečo iné? Prečo to malé telíčko chcú takto zaťažovať? takže som konečne zaujala voči slávnym kortikoidom postoj. Nechcem ich. V tom najhoršom pomohli, na chvíľu, ale to co nasledovalo by som nepriala nikomu. Hospitalizáciu sme skúsili, nepomohlo, odchádzame s trochu čistejšou tvárou ( vďaka kortikoidom) ale s väčšou nervozitou kvôli hnačke a boľavému zadočku.Takže v boji pokračujeme ale inými cestami. Kortikoidy zas odložím za všetky ostatné mastičky a začnem hľadať iné riešenia. Miernejšie, logickejšie a snáď s trvalejším výsledkom.Takže... Späť do boja.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?